Dovolenka 2020: Slovensko, Zamagurie, Pieniny

Pieniny Zamagurie Tri koruny

Good idea Slovakia. Dovolenka 2020 na Slovensku je výborný nápad. Predstavíme vám krásny región Slovenska – obľúbené Zamagurie a bližšie vám predstavíme Pieninský národný park. Čarovné Pieniny sú nezabudnuteľné. Legenda o Cypriánovi vám tento krásny región Slovenska mohla priblížiť. Pozrime sa však, aké zaujímavosti a tipy na výlet Zamagurie ponúka. 

Pieniny_Sokolica

1. Dovolenka v regióne Zamagurie

Ak sa povedia Pieniny alebo Zamagurie, hneď sa mi vybaví splav po Dunajci na tradičných drevených pltiach. Splavovanie som zažila už ako malé dieťa a dodnes si pamätám ten úchvatný zážitok. Krásne Pieniny máte ako na dlani a vychutnávate si každý prírodný úkaz, ktorý tento región Slovenska ponúka. 

Zamagurie, najmenší región spomedzi 28 regiónov Slovenska, spríjemní vaše dovolenkové chvíle a verte, že o program na niekoľko dní máte postarané. Príjemné je, že rekreačné poukazy na ubytovanie sa dajú uplatniť aj v našom rodinnom penzióne Antiqua Villa.

Zaujímavosti a turistické atrakcie:

  1. rafting a plte – splavovanie Dunajca
  2. Chodník korunami stromov
  3. Červený kláštor
  4. kúpele Smerdžonka
  5. turistické trasy
  6. hrad Niedzica a Czorstynské jazero

2. Splav Dunajca na tradičných pltiach

Dunajec od nepamäti slúžil na prepravu rôzneho tovaru. Či už to bolo drevo, liečivé bylinky, syry, medovina alebo iné výrobky, ktoré Zamagurie dokázalo ponúknuť. Dnes rieka Dunajec slúži na prepravu turistov na tradičných drevených pltiach alebo na stále populárnejší rafting. Splavovanie vám umožní obdivovať krásy prírody na slovenskej ako aj poľskej strane. Uvidíte veľkolepý výhľad na Tri Koruny a Sokolicu, ktorá sa považuje za najkrajší štít Pieninského národného parku.

Plte_na_Dunajci_pltnictvo

Splav na plti oživujú pltníci odetí v tradičných goralských vestách a klobúkoch. Počas plavby po Dunajci,vám porozprávajú rôzne príbehy, legendy a zaujímavosti z regiónu Zamagurie. Zaspievať si môžete aj známe goralské piesne. Najdlhší splav ponúka prístavisko Nokle (2 km od Spišskej Starej Vsi) a plavba trvá asi 2 hodiny v dĺžke 15 km. Konečná je na brehu rieky Dunajec neďaleko obce Lesnica. 

3. Chodník korunami stromov

Chodník korunami stromov patrí medzi najlákavejšie atrakcie regiónu Zamagurie. Čaká vás malebná vyhliadka na lesy Bachledovej doliny. Z 32 metrovej vyhliadkovej veže si vychutnáte výhľady na naše krásne Belianske Tatry. Náučné chodníky pre malých aj veľkých, bobová dráha, adrenalínové zákutia, trampolíny a iné zaujímavosti a atrakcie.

Chodnik_korunami_stromov

Vedeli ste, že:

  • najvyššia vyhliadková veža je vysoká 32 metrov,
  • samotný chodník má výšku maximálne 24 metrov,
  • celková dĺžka chodníka je 1234 metrov  a
  • cestu nadol si môžete skrátiť 67 metrovým tobogánom?

Viac o túre k Chodníku korunami stromov si môžete prečítať v našom BLOGU.

Chodnik_korunami_stromov_Bachledova_dolina

4. Červený Kláštor

Kláštor v obci Červený Kláštor obklopený prírodou je čarovné miesto s duchom histórie. Usadený v tichom prostredí, kde v pozadí šumí Dunajec a stoja majestátne Tri koruny. V nádvorí tejto národnej kultúrnej pamiatky z roku 1320 sa každý rok organizuje Kláštorné kultúrne leto.

Klastorne_kulturne_leto_Cerveny_klastor

Nezisková organizácia Cyprián spolu s obľúbeným divadlom RAMAGU vám v rámci Kláštorného kultúrneho leta ponúknu množstvo kvalitnej kultúry, v podobe zaujímavých koncertov, divadelných predstavení, rozprávok pre deti alebo letného kina. Neviem, či viete, ale Červený Kláštor preslávil mních Cyprián – známy pestovateľ liečivých rastlín, ktorý zostavil rozsiahly a unikátny herbár. V kláštore nájdete múzeum, kde sa dozviete o zaujímavom živote kartuziánskych a kamaldulských mníchoch. Súčasťou expozície je aj  fotokópia slávneho herbára mnícha Cypriána.

Tu sa zrodila legenda o lietajúcom Cypriánovi, ktorý si zhotovil krídla a vzlietol z Troch korún, poháňaný láskou k švárnej pastierke. Letel až tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách. Zrazu ho zrazil blesk na zem a na tomto mieste vyrástla skalná veža, ktorá sa dodnes nazýva Mních.
Otváracie hodiny: Múzeum Červený Kláštor je otvorený denne otvorený denne od 9:00 – 18:00 h.

Cerveny_klastor

5. Kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka

V časti obce Červený Kláštor nájdete liečivý minerálny prameň, ktorý vďaka charakteristickému zápachu po sirovodíku dostal príznačný názov Smerdžonka

Kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka pomáhajú pri liečbe: 

  • kožných ochorení,
  • ochorení pohybového a tráviaceho ústrojenstva a
  • nervových chorôb.

Najnovšie prameň liečivej minerálnej vody lieči aj netuberkulózne choroby dýchacích ciest, duševné choroby, časť z onkologických chorôb, stavy po operácii štítnej žľazy či choroby z povolania.

Kúpele vás privítajú príjemnou záhradou s lavičkami, minerálnym prameňom a vyskúšať môžete chodenie naboso po rôznych typoch povrchov – Kneippovu terapiu s balančným chodníkom. Deti sa zabavia na detskom ihrisku s trampolínou alebo na veľkej lanovej pyramíde. O čosi starší si môžu zacvičiť na čerstvom vzduchu, prípadne sa osviežiť vo vonkajšom bazéne. 

Kúpele Červený Kláštor každoročne hostia Zamagurské folklórne slávnosti – oslava tradičnej kultúry v Zamagurí s bohatým sprievodným a kultúrnym programom. Zamagurské folklórne slávnosti sú umeleckým zážitkom a prehliadkou ľudového spevu, tanca, ľudovej slovesnosti, hier a zvykov Zamaguria v čarovnej prírode Pienin. 

6. Zamagurie a turistika

Túra na Tri koruny

Tri_koruny_Pieniny

Túra na Tri Koruny (982 m) patrí medzi pomerne nenáročné a veľmi obľúbené. Výstup na Tri Koruny sa začína v obci Červený Kláštor. Ponad Dunajec prejdete lávkou pre peších turistov až do poľskej obce Sromowce Niźne. Odtiaľ pokračujete po asfaltovej a lesnej ceste až k vrcholu Tri Koruny. Po hodinovej ľahkej turistike vás za odmenu čaká nádherný výhľad na prielom Dunajca, jeho krásne meandre a celý zamagurský kraj. Pri jasnom počasí môžete vidieť aj naše veľhory – Vysoké Tatry. 

Ak sa vám turistiky máli, môžete pokračovať po turistickej trase na vrch Sokolica (747 m) a ďalej do poľského kúpeľného mesta Szczawnica alebo do osady Lesnica. 

Tri_koruny_Pieniny_Zamagurie

Prielom Dunajca

Prielom Dunajca je impozantný kaňon na hranici Slovenska a Poľska, ktorý má dĺžku približne 9 km. Rieka Dunajec sa tu meandrovite zarezáva do mohutného bradlového masívu, pričom vytvára tiesňavu hlbokú 200 až 300 metrov. Prielomom Dunajca vedie turistický náučný chodník a cyklotrasa, ktoré spájajú Červený Kláštor s obcou Lesnica. 

Prielom Dunajca je ľahká túra a rozhodne jedna z najkrajších na Slovensku s množstvom romantických zákutí opradených povesťami. Napríklad v závere vyviera krasový prameň Storočná voda, ktorý ani v zime nezamŕza. Legenda o tomto prameni hovorí, že kto sa z nej napije bude žiť dlhých 100 rokov. Odporúčame prísť otestovať na vlastnej koži 🙂

Prielom_Dunajca_Pieniny_Dunajec

Túra na Vysoké skalky

Vysoké skalky sú najvyšším bodom Pieninského národného parku, priamo na slovensko-poľskej hranici, medzi obcami Stráňany a Veľký Lipník. Turistika na Vysoké skalky patrí medzi veľmi obľúbené a vyhľadávané túry Pienin. Ide o nenáročnú túru, no v závere vás čaká členitý, strmší skalný terén.

Odmenou je na vrchole vyhliadková plošina s krásnymi výhľadmi do širokého okolia. Za pekného počasia vidieť Vysoké Tatry, Belianske Tatry alebo aj Babiu horu. 

Najľahší prístup na Vysoké Skalky vedie po zelenej značke, ktorá začína neďaleko obce Stráňany. Výstup trvá približne 1,5 h. Dlhšia turistická trasa vedie z obce Veľký Lipník, ktorá pokračuje ďalej po hrebeni až do cieľa. Táto varianta trvá asi 2 hodiny a 30 minút.

Celú trasu je možné si naplánovať aj ako okruh. Napríklad túra Stráňany – Vysoké Skalky – Huściawa – Lesnické sedlo – Veľký Lipník, ktorá vám zaberie približne 4 hodiny.

Vysoke_skalky_Pieniny

7. Zaujímavosti blízkeho okolia –  Hrad Niedzica a Czorsztyńskie jazero

Sú pamiatky, ktoré by ste mali rozhodne navštíviť pri potulkách Pieninami. Patrí k nim aj romantický stredoveký zámok Niedzica obklopený prírodou, vybudovanou priehradou a jazerom Czorsztyn. Iba necelé dva kilometre od slovenských hraníc, postavený na vápencovej skale 75 metrov nad hladinou rieky Dunajec. Hrad Niedzica bol postavený pravdepodobne na začiatku XIV. storočia bratmi Rykolfom a Johnom Brzozowić. 

Pre návštevníkov je otvorený denne od 1.5. do 31.9, v čase 9:00 – 19.00. 

V cene vstupného máte aj poľského sprievodcu, prípadne vám poskytnú slovenskú brožúrku výkladu.

Niedzica_hrad_Pieniny-1

Pod hradom – na jazere Czorsztyn si môžete zapožičať loďky, vodné bicykle či jachty s kormidelníkom, alebo absolvovať jazdu na vyhliadkovej lodi. Dovolenka na pieskovej pláži so stráženým kúpaliskom so vstupom zadarmo je tiež skvelá možnosť. Navyše pri pláži sa nachádzajú: požičovňa vybavenia pre vodné športy, gastronomický kútik, gril, udiareň rýb, zmrzlináreň, ihrisko pre plážový volejbal, herňa, miesta na ohnisko, parkovisko a toalety.

K hradu sa viažu viaceré tajuplné príbehy, medzi ktorými jednoznačne dominuje legenda o záhadnom poklade Inkov a jeho prepojení na záhadný hrad Niedzica, alebo príbehy o Jánošíkovom väznení. Priďte si ich vypočuť naživo!

Niedzica_hrad_Pieniny-2

Pieniny sú čarokrásne a rozhodne sa ich oplatí vidieť a zažiť! Spoznávajte Slovensko a príďte k nám na Zamagurie! A aby ste nič nezmeškali, rezervujte si ubytovanie v predstihu! Rodinný penzión Antiqua Villa Vám ponúka zázemie pre pohodovú rodinnú dovolenku v srdci panenskej prírody!

Do 19.7.2020 môžete navyše získať zľavu, po aplikovaní zľavového kupónu “AVILLA2020”

Kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka

Kupele Cerveny Klastor

Jedným, z objektívne najkrajších miest na Slovensku, je sútok Lipníckeho potoka s Dunajcom, nad ktorým trónia pieninské bralá Tri koruny, ako pomyselná kráľovská koruna na hlave priľahlej krajiny.  Pôvodný názov vrchu sa v minulosti použil aj v názve kúpeľného miesta pod Korunou, ľudovo známe ako Smerdžonka (Smradľavka) podľa siričitého zápachu minerálnych vôd. Práve tu vznikli dnes nádherne obnovené Kúpele Červený Kláštor.

Smerdzonka_kupele_Cerveny_klastor

Stredovek

Najstaršie dejiny Smerdžonky sú spojené s osídľovaním severného prahu nášho územia, neskôr s kresťanskými misiami, ktoré cez toto územie – Dolinu svätého Antona, prechádzali. Z rehoľných spoločenstiev treba vyzdvihnúť  kamaldulov,  ktorí blízky močiarny terén upravili, pramene prehĺbili so zámerom ich liečebného využitia. Zámery kamaldulov sa nenaplnili, pretože v roku 1782 cisár Jozef II. zrušil kontemplatívne rehole a ich majetok prešiel do náboženského fondu. Nový vlastník sa postaral o výstavbu kúpeľných objektov a etablovanie Smerdžonky ako oficiálneho kúpeľného miesta v rakúsko-uhorskej monarchii.

Generálne zhromaždenie Spišskej stolice 21. decembra 1887 rozhodlo, že Smerdžonka sa včlení medzi oficiálne kúpele; od roku 1907 bola vo vlastníctve uhorského štátu. Počas prvej svetovej vojny tu bola vojenská nemocnica. Po vzniku Česko-Slovenska boli kúpele od roku 1919 zatvorené. Koncom roku 1920 sa z plebiscitného úveru (plebiscit sa však nikdy neuskutočnil) realizovala ich nevyhnutná oprava.

Medzivojnové obdobie

Renovácia kúpeľov sa uskutočnila v roku 1928. Do užívania sa dal bazén s ohrievanou sírnou vodou a šesť vaňových kabín. Kúpeľná  a  hotelová budova, ako aj niekoľko viliek v  starostlivo udržiavanom parku mohlo privítať prvých návštevníkov. V obnovených štátnych kúpeľoch Smerdžonka  sa liečili najmä reumatické a kožné choroby. Na kúpeľnú liečbu sa využívali dva alkalicko – sulfatické pramene. Kúpeľná sezóna trvala od mája do októbra. Pomerne prosperujúce obdobie narušila druhá svetová vojna.  

Kupele_Cerveny_Klastor (2)

Od roku 1941 sa Smerdžonka  využívala najmä ako ozdravovňa pre organizáciu Hitlerjugend a, samozrejme, pre potreby znepriatelených armád, ktoré kúpele zdevastovali. Po vojne bolo potrebné kúpele opäť opraviť, zariadiť a spravovať.  Smerdžonka bola zaradená do kategórie kúpeľov miestneho významu so zameraním na rekreáciu.

V roku 1946 tu bolo zriadené Rekreačné stredisko školskej mládeže Pionier. V roku 1950 kúpele prevzal podnik Turista so sídlom v Košiciach. Minerálna voda z dvoch studených glauberovských sírnych žriediel s teplotou 10°C sa zachytávala do dvoch veľkých kadí,  ohrievala v kotolni a potrubím sa privádzala do kúpeľnej budovy. V malom kúpeľnom areáli bola reštaurácia, kúpeľný park s predajnými stánkami, besiedkou na príležitostné koncerty a tancovačky, pošta s ubytovňou pre zamestnancov (zbúraná v roku 1979) a na pravej strane Lipníckeho potoka turistický hotel Dunajec. Tatranské hotely, podnikové riaditeľstvo Starý Smokovec, prevzali kúpele v roku 1960 už pod názvom  Červený Kláštor – kúpele, ktoré boli funkčné do roku 1969.

Zánik kúpeľov sa spája s ich premenou na rekreačné stredisko ZV ROH národného podniku Chemko Strážske. Počas letných prázdnin tu bol pioniersky tábor, v zime sa organizovali lyžiarske pobyty a počas celého roka odborárska rekreácia. Rekreačné zariadenie slúžilo aj pre potreby voľného cestovného ruchu. Podnik niektoré objekty zbúral, ale aj investoval. Na mieste bývalého zdravotného strediska postavil tri chaty, bazén rekonštruoval na saunu, uskutočnila sa generálna oprava elektrického vedenia, zaviedlo sa ústredné kúrenie a realizovali sa ďalšie práce.

Kupele_Cerveny_Klastor

Súčasnosť

V roku 2002 spoločnosť D. J. K., s. r. o. Košice privatizovala rekreačný areál so zámerom oživiť aj kúpeľné aktivity v tejto výnimočnej lokalite cestovného ruchu. Z veľkého počtu zaniknutých slovenských kúpeľov  sú v súčasnosti prírodné liečebné kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka jedinými obnovenými kúpeľmi, ktoré si zaslúžia pozornosť návštevníkov Pienin i širšieho okolia.

Príďte si do kúpeľov oddýchnuť a načerpať sily aj Vy! Rezervujte si ubytovanie v rodinnom penzióne Antiqua Villa vopred a využite všetky možnosti, ktoré Pieniny ponúkajú.

Čo prikázal Duch jazera

jezerske jazero

Na hágovských vrchoch pri Magure sa pekne v kŕdli pásli ovce. Ako by aj nie, keď včera bolo chladno a psota, takže trochu prihladné sa vrátill do košiara. Zo včerajšieho podoja bača urobil Iedva tri hrudky syra. Odvážil ich. A sám sa vybral s kŕdľom, nech sa ovce dobre napasú, lebo tí valasi by sa len napchávali a vylihovall. Vzal so sebou aj dve šteniatka, ktoré vrhla Čierna. Rád by sa ich zbavil.

To sa dnes vyčasilo! Ovce sa usilovne pásli. Stál nad kŕdľom opretý o valašku, rozmýšľal, čo s tými štencami. Spomenul si, že poniže je močiar. Rozhodol sa štence utopiť. Ovce zveril na Dunajca a Pozora, a zamieril k močiaru. Nebol to obyčajný močiar, lež jazero. Šteniatka jedno po druhom chytil za hlavu a šups s nimi do jazera. Potom sa pobral k ovciam. Prešiel sotva pár krokov, obzrel sa – jazero je mu v pätách. Tu ho máš! Hneď sa behom pustil do kopca, myslel, že voda za ním nepôjde. Ale kdeže, voda ho nasledovala. Prebehol už vrchol kopca, a nič sa nezmenilo. Keď bol v polovIci svahu, pri lesíku, vydriapal sa na smrek. Predsa až k nemu nevystúpi. Jazero sa zastavilo pod smrekom. Trvalo len chvíľku, kým ho podmylo, a bača bác dolu hlavou! Utopil sa. Odvtedy tam jazero už zostalo.

V chalupe Vaľka Bartkovského, ktorá stojí v doline pod jazerom, sa ešte neskoro v noci mihotal kahanček. Vaľkovej žene Barborke bolo nevoľno. Chlap nevedel, čo si má počať Odrazu sa ktosi trepe do chalupy. Stará baba! Valek bol celý nesvoj, návštevníčku však úctivo privítal a ponúkol miestom. Ale baba šla rovno k posteli. Čo s Barborkou robila, to Valek nevie, iba čo mu prikázala, že ju má volať za kmotru. Zostal stáť ako oparený. O chvíľu sa baba schystala na odchod a vyzvala Vaľka, aby ju odprevadil. Ten s nevôľou, ale predsa len šiel. Prišli až k jazeru. Vaľkovi vstali vlasy dupkom. Na to, čo videl v jazere, do smrti nezabudne. Ani nevie, ako sa vrátil späť, iba si pamätá, že dostal víno, pre ženu koláče a niekoľko zlatiakov. Chýr o tom sa pomaly rozniesol po susedných dedinách a ľudia, keď o udalosti rozprávali, nezabudli dodať, že sa to stalo Vaľkovi Bartkovskému.

Po čase k dobrej vode, ktorá vyteká z jazera, pribudIi ďalšie domce a dedina dostala názov Jezersko. Ľudia potrebujú chlieb. Jezerčania svoje obilie museli voziť na zomletie až do matiašovského mlyna, k Lopatovi. Raz sa čosi so starým mlynárom poharkali, ba aj pohnevali. Zaumienili si, že si postavia vlastný mlyn. Potok pretekajúci Jezerskom má málo vody a napokon v dedine niet vhodného miesta pre mlyn. Také miesto, nazývané Keheľ, je až poniže dediny, na sútoku jezerského potoka a Rieky. Mlyn postavili, za čas aj mleli. Lenže prišlo suché leto, vody ubudlo a mlyn musel zastať. Mlynár nechcel strácať zárobok. Prišlo mu na um, ako si pomôcť. Mal by pustiť viac vody z jazera nad dedinou. Tak aj urobil. Prehĺbil koryto potoka vytekajúceho z jazera, a prúd sa zväčšil. Mlel. Vody ustavične pribúdalo! Mlynský kameň sa tak prudko krútil, až sa triasla celá mlynica. Keď doznel večerný zvon, mlynárovi ktosi zabúchal na okno. To mu Duch jazera prikázal, aby hneď išiel zmenšiť prúd, lebo jazerná voda zaleje všetko za Magurou. Vystrašený mlynár odstavil vodu a utekal k jazeru. Urobil, čo mu prikázal Duch jazera. Ale kým sa stačil vrátiť, z mlynského kameňa, ktorý sa zo zotrvačnosti krútil s rovnakou silou ako predtým, vykrušili sa a poodfrkávali celé kusy. Kameň sa nedal viac používať. Valek rozumkoval, až prišiel na to, že ho treba odložiť na pamiatku. Kedže voda z jazera by bola zatopila všetko za Magurou, a svätého Jána utopili, rozhodol sa, že do kameňa zasadí stĺp s jeho soškou. Stalo sa. Soška na stĺpe zasadenom do mlynského kameňa dodnes stojí pri ceste smerom do Spišských Hanušoviec. Tak mlynár z Kehľa odložil kameň na pamiatku.

jezerske-jazero-2

Pozrite si našu sekciu Aktivity a získajte ďalšie informácie o túre k tomuto nádhernému prírodnému úkazu 🙂

Rozprávka o troch zbojníckych bratoch

O_troch_bratoch

Na Zamagurí vzniklo mnoho príbehov a rozprávok. Postupom času však začali upadať do zabudnutia a preto sa pán Ján Lach z Malej Frankovej rozhodol, že ich pozbiera a spracuje do nádhernej knižôčky Goralské rozprávky z Malej Frankovej. Prečítajte si jednu z nich, začína Rozprávka o troch zbojníckych bratoch

Kedysi dávno boli také časy, že medzi ľud’mi vládla veľká bieda. Ťažko pracovali na svojich políčkach, aby mali aspoň čo-to do úst vložiť. Takto to bolo aj na Malej Frankovej, kde žili traja bratia Svocynskí so svojou chorou matkou v biednej chalupe. Najstarší sa volal Juzek, druhý Jendruš a tretí najmladší Jaš. Chovali jednu kravu a pár ovečiek a keďže už nemali otca, starali sa o gazdovstvo sami. Matka ich neustále učila, že v bratskej jednote je sila a keď budú vždy držať spolu, budú ľahšie zvládať všetky životné problémy. V jedno ráno vstal Juzek z postele a hneď išiel k matke, že jej pripraví raňajky, no ona už len ležala bezvládne na posteli. Juzek pochopil, že ich už navždy opustila. Bratia boli z jej smrti veľmi zronení, pretože mali svoju matku nadovšetko radi. Za posledné peniaze jej urobili pohreb a rozhodli sa, že musia svoje životy zobrať do vlastných rúk. I dali sa na zboj. Večerami chodievali do krčmy na Budzokuvke, kde sa spoznali s mladou krčmárkou. Keďže osamotení chlapci často potrebovali na zabezpečenie života aj ženskú ruku, ktorá by im navarila, či oprala, oslovili krčmárku Betu, či by nešla s nimi do sveta. A tak sa traja bratia s krčmárkou Betou túlali po slovenských horách. Zbíjali po slovenskej zemi od Zamaguria, cez Oravu a Liptov, až po Gemer. Schovávali sa v lesoch, v horách a v skalných jaskyniach, kde na nich stále čakala Beta s pripravenou večerou. Medzi bratmi vždy platili múdre slová ich nebohej matky a tak aj keď zbíjali, nikdy neubližovali chudobným a biednym. Veď nakoniec takými biednymi boli voľakedy aj oni. Bratia museli veľa krát utekať pred pandúrmi, ktorí ich každú chvíľu naháňali. No keďže boli stále jednotní, vždy sa im podarilo ujsť. Po čase mali traja zbojníci nazbíjané už toľké bohatstvo, že dukátov mali za plný kotlík. Najstarší Juzek raz navrhol: „Bratia moji, nazbíjali sme už dosť, máme sa veľmi dobre, ale spomeňme si na našich, susedov a ostatných doma. Niektorí naozaj nemajú čo do úst vložiť. Vráťme sa späť na Frankovky a pomôžme im.”

Rozpravka-o-troch-zbojnickych-bratoch-Zamagurie_Pieniny

Jendruš a Jaš uznali, Juzek má pravdu a tak spoločne snovali plány, ako sa vrátiť domov. Keď to však počula Beta, neveľmi sa jej to páčilo. Navonok síce bola milá, ale vo vnútri to bola veľká lakomnica a nechcela sa s nikým deliť o nazbíjaný majetok. Túžila mať všetky peniaze len pre seba, kúpiť si všetko, po čom jej srdiečko túži. A tak sa rozhodla konať. Ráno keď traja bratia odišli zbíjať, Beta zišla dole do mesta a vyhľadala drábov. Povedala im, kde sa zbojníci schovávajú a aj to, kedy sa do svojho úkrytu vrátia. Potom sa rýchlo vrátila naspäť do jaskyne, ktorá sa nachádzala v horách neďaleko Červeného Kláštora. Beta tam dobehla, sadla si na kotlík s dukátmi a zakryla ho sukňou, aby ho náhodou nevideli drábi. Chcela predsa, aby všetky peniaze boli iba jej. Keď sa traja bratia vrátili, Beta sedela na sukňou zakrytom kotlíku a šúpala zemiaky. Zbojníkom bolo podozrivé, že Beta ešte nemá navarené. No ani sa jej nestihli opýtať, čo celý deň robila, keď vtrhli do jaskyne pandúri a obkľúčili ich. Bratia sa statočne bránili, ale proti presile nemali žiadnu šancu. Drábi ich poviazali a vliekli do mesta, kde už na nich čakala šibenica. Keď pandúri odviedli zbojníkov z jaskyne, Beta dlho nemeškala. Zobrala kotlík s dukátmi a pobrala sa na cestu domov. Celou cestou sa tešila z toho, ako ľahko prišla k toľkému bohatstvu. Doma v dedine všetkým narozprávala, že troch bratov pochytali pandúri, že videla ako ich vešajú a že iba jej sa akýmsi zázrakom podarilo uniknúť. Potom otvorila svoju krčmu, ale o ukradnutom poklade nepovedala ani slovo. Netušila však, čo sa udialo, kým drábi viedli bratov zbojníkov cestou do mesta na šibenicu. Najmladší Jaš mal pri sebe schovaný malý nožík, ktorý so sebou nosil už od detstva. Podarilo sa mu ním s ťažkou biedou rozrezať putá, ktorými mal zviazané ruky. Zbadali to Juzek a Jendruš. Jaš im pohľadom naznačil, že sa ich pokúsi tiež rozviazať, aby mohli spolu ujsť. Nenápadne, s rukami založenými za chrbtom sa Jaš s nožíkom približoval k Juzkovým rukám. Ako mu však podal nožík a Juzek si začal prerezávať putá, všimol si to jeden z drábov a chcel zasiahnuť.

Ked’ už bolo všetko stratené, Jendruš a Juzek prikázali Jašovi: „Uteč, uteč, zachráň sa aspoň ty!” Jaš nechcel opustiť svojich bratov, ale musel si chrániť kožu. Ozlomkrky utekal, nevedno kam, až vbehol do hustého lesíka a zmizol pandúrom z dohľadu. Mal šťastie, nenašli ho. Keď sa už drábi vzdali prenasledovania, vrátili sa, aby aspoň ďalších dvoch zbojníkov odovzdali spravodlivosti. Jaš ich však potajomky sledoval, aby zistil, kam vedú jeho bratov. No drábi boli šikovnejší. Poistili sa a bratov dali ihneď po príchode do mesta popraviť. Biedny Jaš ostal na svete sám. Smútil za svojimi bratmi a nemohol ich ani pochovať. Vybral sa teda nešťastný naspäť do svojej rodnej dediny. Keď došiel na Frankovky, zamieril rovno do krčmy na Budzokuvke. Už z cesty videl, že sa tam svieti a tak nahnevaný vošiel dnu. Akí prekvapení ostali chlapi sediaci v krčme, keď ho zbadali! Hneď naňho spustili: „Jašu, ty žiješ? Krčmárka Beta nám predsa vravela, že vás všetkých pochytali drábi a obesili.” Nahnevaný Jaš vykríkol: „A povedala vám tiež, že to ona nás zradila a udala drábom? A že nazbíjané dukáty, ktorými sme chceli pomôcť ľuďom v dedine, ukradla ona?” Potom všetkým vyrozprával dlhý príbeh o ich živote počas zbíjania a o Betinej zrade. Prekvapená krčmárka najskôr nechcela veriť vlastným očiam, že sa Jaš predsa len zachránil. No potom zobrala rozum do hrsti a snažila sa nenápadne ujsť z krčmy aj s ukradnutými dukátmi. Jaš ju však zastavil a nenávistne na ňu vyšplechol: „Ty hnusná zradkyňa! Pripravila si nás o dukáty a mojich bratov aj o život. Jediné. čo si zaslúžiš, je smrť!” No Jaš jej nedokázal ublížiť. Zľutoval sa nad ňou a nechal ju odísť. Kotlík s pokladom jej však zobral a urobil tak, ako to chceli jeho bratia. Dukáty rozdal v dedine najchudobnejším a tým, čo to najviac potrebujú. Všetkým — okrem Bety. Tá ostala chudobná, pretože ľudia ju aj jej krčmu začali zďaleka obchádzať a tak ju prikvačila bieda, ktorú si za svoju zradu veru zaslúžila.

Získajte tipy na výlety v okolí Malej Frankovej nájdete v našej sekcii Aktivity.