Na Zamagurí vzniklo mnoho príbehov a rozprávok. Postupom času však začali upadať do zabudnutia a preto sa pán Ján Lach z Malej Frankovej rozhodol, že ich pozbiera a spracuje do nádhernej knižôčky Goralské rozprávky z Malej Frankovej. Prečítajte si jednu z nich ????
V dávnych dobách sa po našich, ale aj po všetkých okolitých lesoch, túlali zbojníci. Boli to vysokí a silní chlapi, nosili široké kožené vybíjané opasky, vyšívané košieľky a hlavy im pred slnkom chránili klobúky s orlími perami. Za opaskom každého z nich bola zastoknutá pištoľ a v ruke ostrá valaška, čo v prípade potreby vedela v ruke šikovného zbojníka nahnať poriadny strach. Ej, veru nebolo pána, ktorý by im bol ušiel, keď sa zbojníci rozhodli ozbíjať ho. Tí usilovne zbíjali, kde sa len dalo. Po cestách z Poľska do Kežmarku z Javoriny do Červeného Kláštora, i hocikde inde. Aj cez frankovské lesy viedla jedna cesta, volala sa blankovaná. Slúžila pánom, ktorí sa po nej vozili na kočoch a veru nie raz sa z nej vracali s prázdnymi mešcami. Zbojníci sa večerami schádzali v jednej krčme, ktorá stála na vrchu Magury. Tam sa zabávali, pili, tancovali od večera do rána. Darmo ich drábi naháňali po horách, po dolinách. Títo vetrom ošľahaní chlapi sa im strácali v hustých lesoch ako prízraky. Raz pri jednej takejto naháňačke zbojníci vbehli do krčmy na Magure. Drábi ich prenasledovali a keď tam docválali na svojich koňoch, obkľúčili celu krčmu. Vbehli dnu, no na ich počudovanie po zbojníkoch nebolo ani chýru, ani slychu. Spočiatku si mysleli, že ich krčmár ukryl niekde v krčme na povale. Prikázali mu naskutku prezradiť kde sú, kde ich ukryl. Pohrozili mu žalárom, ba aj smrťou, no krčmár si stále stal za svojim a tvrdil, že v krčme žiadni zbojníci nie sú. Pandúri sa teda dali do práce, prehľadali podrobne celú krčmu, no po zbojníkoch ako keby sa zem bola prepadla. V celej krčme ani živej duše. Pandúri teda odišli, krčmára nechali na pokoji, no stále si nevedeli vysvetliť, kde sa zbojníci mohli podieť. Toto sa často opakovalo, veru nejedna z takýchto naháňačiek skončila podobne. Zbojníci sa vždy v krčme stratili ako duchovia. Medzi pandúrmi sa začali šíriť reči, že zbojníci sú lesní duchovia, a že krčma je prekliata. Báli sa potom k nej priblížiť, aby sami nepochodili zle.
A viete, ako to bolo naozaj? V krčme pri peci stál veľký kotol, pod tým kotlom bol otvor a ten ústil do dlhého tunela v zemi, ktorý viedol útrobami Magury. Vždy, keď zbojníci vbehli do krčmy, rýchlo poskákali do diery pri peci, krčmár založil kotol na svoje miesto a zbojníci bezpečne zmizli tunelom. Dlhý tunel končil až v Malej Frankovej, takže zbojníci z neho vychádzali otvorom Za Brehmi. Túto dieru mali dobre zamaskovanú, aby ich tajný únikový tunel nikdy nikto neobjavil. Ej, veru, veľa krát si zbojníci zachránili svoju kožu vďaka tomuto tunelu. A či je to všetko naozaj pravda? No o diere Za Brehmi rozprávajú starí Frankovčania ešte aj dnes. A keby ste sa vybrali hore na vrch Magury, videli by ste, že sú tam dodnes dobre viditeľné základy zo starej zbojníckej krčmy.
Ak chcete získať tipy na výlety po Spišskej Magure, vydať sa po stopách zbojníkov a nájsť základy starej zbojníckej krčmy, navštívte sekciu Aktivity a inšpirujte sa 🙂